Druhá vlna

Druhá vlna black metalu odštartovala začiatkom 90. rokov a v jej čele stála Nórska blackmetalová scéna. V rokoch 1990-1994 začalo množstvo nórskych umelcov vystupovať a vydávať nový druh black metalu; patrili sem Mayhem, Thorns, Burzum, Darkthrone, Immortal, Satyricon, Enslaved, Emperor, Dimmu Borgir, Gorgoroth,Ulver a Carpathian Forest. Rozvinuli štýl svojich predchodcov z 80. rokov a vytvorili z neho samostatný žáner, osamostatnený od thrash metalu. Čiastočne má na tom zásluhu druh gitarovej hry, ktorý vyvinul Snorre „Blackthorn“ Ruch zo skupín Stigma Diabolicum a Thorns a Øystein „Euronymous“ Aarseth z Mayhem. Fenriz zo skupiny Darkthrone im túto inováciu pripisuje v mnohých rozhovoroch, ktoré poskytol. Opisuje ju slovami ako „odvodená od Bathory“ a poznamenáva, že „takéto riffy sa v 90. rokoch stali novým kánonom pre množstvo kapiel“. Niektorí členovia nórskych skupín boli zodpovední za hŕbu zločinov a kontroverzií ako bolo vypaľovanie kostolov a vražda. Protikresťanský spôsob myslenia sa v rámci scény stal nutnosťou pre akéhokoľvek umelca, ak chcel spadať pod pojem „black metal“. Ihsahn zo skupiny Emperor verí, že tento trend sa pravdepodobne rozvinul jednoducho z „opozície voči spoločnosti, z odporu voči všetkým normálnym veciam“.^[Temné námety svojej hudby vizuálne dopĺňali o „corpsepaint“, mŕtvolné líčenie, ktorým sa mnohé kapely snažili odlíšiť od ostatných metalových kapiel tej doby.^[