Udalosti po druhej vlne

V počiatkoch druhej vlny sa v rôznych scénach rozvinuli osobité štýly; ako tvrdí Alan „A. A. Nemtheanga“ Averill, „mali ste tu grécky zvuk a fínsky zvuk a nórsky zvuk, a boli tu nemecké kapely a švajčiarske kapely a také niečo“. V polovici 90. rokov si štýl nórskej scény osvojovali kapely po celom svete, a v roku 1998 publicista Malcom Dome z časopisu Kerrang! povedal, že „black metal, ako ho poznáme teraz v roku 1998, je dlžný Nórsku a Škandinávii väčšmi ako ktorejkoľvek inej konkrétnej krajine“ . Novšie blackmetalové kapely okrem toho začali zvyšovať kvalitu nahrávok a zavádzať ďalšie nástroje ako syntetizátory a dokonca aj celé symfonické orchestre.

Koncom 90. rokov umelecké podzemie považovalo mnohé nórske kapely ako Emperor, Immortal, Dimmu Borgir, Ancient Covenant/The Kovenant a Satyricon, za skomercionalizované a spriatelené s komerčnými médiami a „veľkými pankhartskými labelmi“.

Po Euronymovej smrti „sa niektoré kapely priblížili bližšie smerom k Viking metalu a k epickému štýlu, zatiaľ čo niektoré sa pohrúžili väčšmi do hlbín“. Švédska skupina Shining, založená roku 1996, začala písať texty takmer výhradne o depresiách a samovraždách, hudobne sa inšpirovala albumami Burzum Hvis lyset tar ossa Filosofem ako aj skupinou Strid; spevák Niklas Kvarforth chcel „nasilu nakŕmiť“ svojich poslucháčov „sebazničujúcou a samovražednou symbolikou a textami“.V začiatkoch používal pre svoju hudbu pojem „samovražedný black metal“, aby odlíšil svoju osobu od „tuctových červov“. Avšak roku 2001 tento pojem prestal používať, pretože ho začalo používať kvantum kapiel, ktoré si podľa neho nesprávne vykladali jeho víziu a používali hudbu ako druh terapie a nie ako zbraň voči poslucháčovi, ako Kvarforth zamýšľal. Povedal, že „nebude Shining nazývať blackmetalovou skupinou“ a pojem „samovražedný black metal“ nazval „pochabým nápadom“.