Ideológia

Aj keď kapely z ‚prvej vlny‘ používali satanistickú symboliku, väčšinou nešlo o praktikujúcich satanistov. S príchodom druhej vlny sa satanistická ideológia stala poznávacím znamením black metalu.^[88][89] Kapely vyznávajúce black metal sú zväčša protikresťansky založené.Táto vlastnosť je preukázateľne jedinou črtou, ktorá spája všetkých tých, ktorí svoju hudbu označujú ako black metal. Umelci, ktorí stoja proti kresťanstvu, majú vo zvyku propagovať ateizmus, antiteizmus, pohanstvo alebo satanizmus.

V jednom nórskom dokumente Fenriz uvádza, že „black metal je predovšetkým individualizmus“, a umelci majú sklony podporovaťindividualizmus, aj keď stúpenci Euronyma majú skôr sklony k anti-individualizmu.  Benjamin Hedge Olson vo svojej diplomovej práci tvrdí, že „black metal charakterizuje konflikt medzi radikálnym individualizmom a skupinovou identitou, a snahou akceptovať obidva tieto protipóly zároveň“. Niektorí umelci píšu texty, ktoré sa zdajú nihilistické a mizantropické, aj keď je diskutabilné, či vskutku uvažujú takýmto spôsobom. V niektorých prípadoch blackmetaloví umelci podporujú romantický nacionalizmus, aj keď väčšinou nie otvorene. Tak či tak, mnohí blackmetaloví interpreti sa pokúšajú reflektovať v rámci svojej hudby svoje okolie. Dokumentarista Sam Dunn poznamenal o nórskej scéne, že „na rozdiel od všetkých ostatných heavymetalových scén je v nej kultúra a lokalita začlenená do hudby a symboliky“. Článok v internetovom časopise Chronicles of Chaos podotýka, že „prevažujúcou črtou takmer celého black metalu je fascinácia minulosťou“. Čo sa tohto týka, Aaron Weaver z americkej skupiny Wolves in the Throne Room sa v jednom rozhovore vyjadril, že „myslím, si, že black metal je umelecké hnutie kritizujúce modernosť na základnej úrovni vraviac, že pohľadu na moderný svet niečo chýba“.