Black metal je extrémnou odnožou heavy metalu. Medzi obvyklé črty patria rýchle tempá, škriekavé vokály, mimoriadne skreslené gitary, tremolovanie, blast beaty, zlá kvalita zvuku a nekonvenčné štruktúry skladieb.
Počas 80. rokov niekoľko thrashmetalových kapiel vytvorilo prototyp black metalu. Táto tzv. „prvá vlna“ obsahovala kapely ako Venom, Bathory, Hellhammer a Celtic Frost.[1] „Druhá vlna“ sa objavila začiatkom 90. rokov, vedenánórskymi skupinami ako Mayhem, Burzum, Darkthrone, Immortal a Emperor. Táto raná nórska blackmetalová scéna rozvinula štýl svojich predchodcov a vytvorila z neho samostatný žáner. Scény inšpirované nórskym black metalom sa objavili po celej Európe a v Severnej Amerike, avšak okrem toho vznikli aj scény bez akejkoľvek spojitosti s tou nórskou.Pôvodne sa pod pojmom „black metal“ rozumel „satanistický metal“[3] a zo strany mainstreamovej kultúry sa stretával a stretáva s nepochopením a nepriateľstvom, predovšetkým kvôli mizantropickým a antikresťanským názorom mnohých umelcov. Viacerí priekopníci žánru boli navyše zapojení vo vypaľovaní kostolov a vraždách. Niektorí umelci boli dokonca spájaní s neonacizmom, hoci väčšina blackmetalových fanúšikov a najdôležitejší blackmetaloví interpreti sa stránia nacizmu a bránia sa jeho vplyvu na blackmetalovú subkultúru.[4][5][2] Podobne ako punk, blackmetalová komunita sa vo všeobecnosti vyhýba pozornosti stredného prúdu a komerčnému úspechu, a namiesto toho uprednostňuje zotrvávanie v umeleckom podzemí.